Uplynulý víkend v Orechovej Potôni bol takmer celý zaliaty slnkom a slniečko dávalo poriadne zabrať všetkým účastníkom tohto podujatia. Tým JUKO & Co Racing Scuderia z Rožňavy reprezentovali 2 jazdci – Julo Konček a Marian Rajnoha, ktorí už dávno nejazdia kvôli pohárom, ale pre vlastné potešenie a atmosféru, ktorá doprevádza takéto preteky. Marianova Honda Civic Type-R dostala po poslednom preteku nový motor a ten bolo potrebné najprv poriadne zabehať. Julova Vectra však okrem nového oleja a nových, z núdze širších pneumatík nepotrebovala žiadne zmeny, a tak sa Julo už vo voľných tréningoch pustil do boja s ostatnými najsilnejšími 2-litrami na okruhu.

„ Na Slovakiaring som sa veľmi tešil, ale úprimne sa musím priznať, že ma trošku sklamala divácka kulisa. Minulý rok boli tribúny plné, ale tento rok divákov nepritiahli ani krásne vozidlá FIA GT3. Asi to usporiadatelia prehnali s cenami lístkov, lebo inak si to neviem vysvetliť a je to škoda. Určite sa lepšie jazdí pred plnými tribúnami aj nám jazdcom a pohľad na poloprázdne tribúny je smutný“, skonštatoval Julo.

Piatkový meraný tréning a dosiahnutý čas postavil Jula s Vectrou na 6 miesto sobotňajšieho preteku aj napriek tomu, že sa objavil problém s odtrhnutým káblom od alternátora, ktorý stihol ešte Jožko Fellner do konca meraného tréningu sfunkčniť. Kvalifikáciu vyhral V. Vitver na vozidle  Lotus WR, pred M. Homolom s Alfou WTCC, T. Kusým  na vozidle Opel Exige, M. Horňákom na českej rýchlej Fábii Sedan EVO a F. Došekom na Oktávii. Marian Rajnoha sa zaradil na 16 pozíciu spomedzi 28 štartujúcich.

Sobotňajší ranný pretek (išlo sa o 8.30 hod.) bol dramatický už od zhasnutia semaforov. Maťo Homola zostal stáť na štarte a za ním stojaci 3 jazdci sa mu stihli vyhnúť ( Miro Horňák, Julo a Andrej Barčák), avšak rakúsky jazdec H. Herzog na Renaulte Clio ho trafil presne a na trať vyšiel Safety Car, ktorý tam odkrúžil 2 kolá. Po opätovnom reštarte sa Julo prepadol o 2 priečky, ale následná stíhacia jazda ho posúvala dopredu každým kolom. Škoda jeho výletu v 5 kole mimo trať v poslednej zákrute, lebo možno by stihol zaútočiť aj na 3 miesto F. Došeka, za ktorým prišiel do cieľa o 1,2 sec. a skončil absolútne štvrtý. Víťazstvo vybojoval Vladimír Vitver, pred Tomášom Kusým a Františkom Došekom. Julo a ani Vectra opäť nesklamali, ale jeho výlet mimo trať si odniesol štartér, ktorý sa poškodil. V hodnotení MMSR sa Julo prvýkrát postavil na najvyšší stupeň vo svojej krátkej doterajšej okruhovej kariére. Spolu s ním sa na stupne postavili druhý Andrej Barčák a tretí Matúš Molnár. Marian Rajnoha so svojou Hondičkou prišiel do cieľa na konečnom 15  mieste, keď posledné 3 kolá musel zvoľniť, nakoľko mu začalo „štrajkovať“ benzínové čerpadlo.

Zvyšok soboty si však všetci museli vysúkať rukávy a aj za pomoci chlapcov z ARC a AFR sa opravil alternátor a núdzovo aj štartér na „Vectričke“.  V nedeľu počas meraného tréningu František Došek bol prirýchly a na určitý čas bol merák prerušený. Ešte pred jeho haváriou dosiahol Julo čas, ktorý ho postavil na 5 miesto. Marian Rajnoha na Honde si polepšil čas oproti sobote o 5 sekúnd a posunul sa oproti sobote na 12 miesto nedeľňajšieho preteku.

„Samozrejme že som s víkendom spokojný. Moja Honda má 1305 kg aj so mnou, takže ťažko môžem súperiť s ostatnými ľahšími autami. Do limitu je ďaleko a keďže ja 300 kg nemám, do budúcnosti s tým určite niečo urobím. Trošku ma mrzí organizačne umiestnenie padocku č. 2. V hlavnom padocku bolo nakoniec kopec voľného miesta. Nikto si nás  v druhom padocku ani len nevšimol, komunikácia s organizátormi nebola žiadna. Akurát sme sa museli stále s mechanikmi presúvať hore dole a skoro nič sme z ostatných pretekov nevideli. Tribúny boli prázdne, ale mňa poslal usporiadateľ kúpiť si lístok, keď som sa chcel pozrieť na pretek v prvej zátačke. Dosť nepochopiteľný postoj usporiadateľa,“ skonštatoval po víkende Marian Rajnoha.

Neďeľňajšie poobedňajšie preteky a s tým spojená horúčava, pevný štart a aj nervozita, či Vectra bez problémov naštartuje urobila svoje a Julovi sa štart absolútne nepodaril. Opätovne musel siahnuť po štartéri a našťastie sa mu všetci stihli vyhnúť kým sa aj on vydal na trať. Preteky nakoniec odkrúžil, ale ako sa vraví „evidentne to zabalil“ a do cieľa prišiel absolútne 6. Aj napriek tomu skončil v hodnotení MMSR na peknom 3 mieste. Poradie pred ním Vitver, Ostaševski, Barčák, Biskiniewicz, Homola. Marian na Honde sa takisto trápil s horúčavou a skončil absolútne 10 a 5 v hodnotení MMSR.

 „Celý víkend hodnotím aj napriek tým všetkým problémom veľmi pozitívne. Museli sme vyskúšať nové širšie pneumatiky, ktoré sa nakoniec osvedčili. Problém so štartérom som si zavinil sám výletom mimo trať, ale čo už, bol som prirýchly. Potom som len dúfal, že sa odtiaľ rýchlo vyhrabem. Vectru som síce trochu zospodu obúchal, ale po preteku som sa jej ospravedlnil. Je to moja veľmi dobrá a verná kamarátka, ktorú nechcem sklamať po tom všetko, čo sme spolu prežili. Ja som si zvykol na ňu, ona na mňa. Obaja už máme čo to za sebou , ale „ve dvou se to lépe táhne“ ako hovoria naši českí priatelia. Touto cestou by som sa chcel poďakovať svojim mechanikom aj R. Fellnerovi, ktorý sobotňajšiu noc pracovali, aby som mohol štartovať a zároveň ospravedlniť sa za štart, ktorý sa mi vôbec nepodaril. “

„My s Marianom už skutočne nejazdíme o body a poháre, ale pre radosť. Ak sa podarí vyhrať alebo doniesť pohár je radosť a motivácia o to väčšia“.